Že videoblog vzbudil veľký rozruch a záujem, je zjavné aj z množstva reakcií a nadväzujúcich článkov. Samozrejme pobúrenie dotknutej sexuálnej menšiny
, či samotného Hríba
. Nájdu sa aj obranné vyjadrenia
, ktoré rovnako ako oponenti nezabudnú na Kuffove filantropické činy
, ale v podstate iba manévrujú v zbombardovanom priestore a preukazujú úplne zhodnú mieru nepochopenia a neprijatia homosexuality ako takej.
Na škodu - konečne radikálne a v tom najbolestnejšom bode otvorenej problematiky nechápania homosexuality (a s tým spojených kontroverzných celospoločenských tém partnerstiev, adopcií, ochrany rodiny a manželstva) sa Korda s Hríbom na druhý deň dohodli na stiahnutí
originálneho kauzálneho videoblogu. Prečo išlo o zlý, priam nebezpečný krok, je vystihnuté tu
.
Ak sa teda chceme konečne dopracovať k vecnej diskusii o homosexualite a homosexuáloch, či dokonca ďalších sexuálnych menšinách, hľadajme odpoveď na základnú otázku: kto je to ten homosexuál, aké miesto a potreby v súkromí a spoločnosti má? Súčasťou tohto hľadania musí byť pochopenie významu výrazov: sexuálna identita (článok
1
, článok 2
, článok 3
), sexuálna orientácia (článok 4
) a sexuálne správanie. Mne v pochopení biologickej podstaty a prejavov nie len sexuálnej orientácie, ale aj sexuálneho správania sa jedinca pomohla táto publikácia
. Lebo sexuálna orientácia je nemenný fakt a sexuálne správanie prejavom tejto orientácie alebo, zdôrazňujem alebo, dobrovoľné a inak podmienené konanie (kultúrne, spoločensky, uväznením, zdravotným obmedzením atď.). Tu vzniká tá priepasť v poznaní, do ktorej je ľahké hodiť homosexuálov (spolu s údajnými experimentujúcimi heterosexuálmi) a argumentovať obavami o mravnú výchovu detí v homosexuálnych partnerstvách, kde by si mali osvojiť sexuálne správanie svojich vychovávateľov. To je jednoducho omyl. Predpokladám a u seba viem, že máloktorý heterosexuál má potuchy o sexuálnom živote svojich heterosexuálnych rodičov a nebráni mu to vo vývoji jeho vlastnej heterosexuality. V starovekom Grécku sa síce pestovala spoločenská homosexualita, a aj u heterosexuálov, ale nemôžeme v dnešnej dobe očakávať, že homosexuál primárne či zo svojvôle vychováva homosexuálne sa správajúceho (orientovaného už z podstaty absolútne nie) jedinca. Iba v pomýlenom a zvrátenom prípade, by ho mohol viesť k homosexuálnemu správaniu, podobne ako sa dlhú dobu pomýlene preučovali ľavoruký na pravákov. Že takéto preučovania v oboch smeroch sú poškodzujúce, je fakt.
Potom je tu ale ešte náboženská dogma, ktorá sodomiu, a teda pohlavný styk dvoch mužov odmieta ako hriech a hrozí väčným zatratením. Lesbická láska sa takmer nespomína, ale jediným riešením pre pohlavný život homosexuálov je podľa niektorých kresťanov
a tejto dogmy nežiť sexuálny (a keďže odmietajú homosexuálne adopcie, ani vlastný rodinný) život, po vzore kňažského celibátu. A to je už vlastne "pokrokový" prístup a akceptácia ich existencie ako rovnocennej ľudskej bytosti, aj keď s jarmom celoživotnej záťaže a obmedzenia. Preto sa Kuffa vyznáva z lásky k bližnému, ktorý je "primárny" homosexuál (ten sa podľa neho aj chce zmeniť, my už ale vieme, že zbytočne a márne) a zároveň verí v existenciu "sekundárneho" , ktorý "to" robí z rozkoše a ešte aj s ďalšími genocídnymi a vražednými úmyslami a dôsledkami. Proti tejto dogme sa bude argumentovať ťažko, ako pri všetkých presvedčeniach prameniacich vo viere. Našťastie okrem stredovekého, či konzervatívneho prúdu v cirkvách a prolife aktivistov sa dostávajú do popredia aj pokrokový teológovia
.
Zahoďte preto predsudky, vzdelávajte sa a diskutujte s otvoreným srdcom i mysľou. Privítam ďalšie poučné odkazy na publikované články a literatúru, ktoré prípadne zakomponujem do textu. Ďakujem za Váš záujem dozvedieť sa viac a slušne diskutovať.
